miroringo

Úvod

Zhlukovanie ludí do jedného, či už pomyslne – ideologicky, alebo v skutočnosti, davu, v podobe masových zrhromaždíšť rôzneho typu tu odjakživa bolo. Na kmeňových, národných, spoločenských, politických, športových a občianských úrovniach sa košiare tvorili napríklad v nedávnej histórii na nacistiských manifestáciach, kde dominovalo fanatické rečnenia Hitlera.
Alebo v histórii nám časovo a mentálne bližšej to boli mýlniky našej pospolitosti, ako bol febuár 1948 kde s podobne fanatickým odhodlaním v mene svojej vízii sveta rečnil Gotwald.
November 1989, kedy na tribúnach stáli a utvárali koridory našich budúcich osudov tribúni nežnej revolúcie.
Ludia typu Kňažka, Budaja a spol. s pátosom im vlastným, hrali svoje patetickopatické role na doskách javiska našich životov s rovnakým zaujatím a fanatizmom.

I v dnešnej dobe, dobe kedy znova rozhladenosť, rozvážnosť a snaha o objektívne videnie reality zdraželo, a zjednodušené, primítívne a nenávistné videnie sveta zlacnelo, sa nám vyrojil celý, na kultové zhromaždištia burcujúcich, roj buditelov rána.

Jazdcovia apokalypsy rozvracania vsťahov osobných i spoločenských, kritizujú, pohŕdajú a nenávistne útočia. S vervou pre nich charakteristickou, šíria okolo seba dusno.
Čím viacej a horšie, tým pre sanáciu chorobne sa prejavujúcu degradácie ich osobnej integrity lepšie. Vždy sa nájde zástupný objekt a zástupné dôvody.

V našich krajinách to boli: buržoázia a kapitalizmus verzus obohacovanie jednotlivcov na úkor pracujúceho ludu, potom totalitný spôsob vládnutia komunistov verzus snaha o demokratizáciu v prospech občanov tohota štátu, a teraz, ach teraz, nespravodlivý kapitalistickodemokratický spôsob vládnutia voči spravodlivejšiemu rozdelovaniu korýt a válovov nespokojných neuspokojených opozičníkov a ich priaznivcov.
No povedzte, neni to prča?