Zdá sa, že radikálna obroda demokracie už z jej princípu je nemožná preto, lebo by to bol iný typ autentického spôsobu spolužitia. Zatial sú možné len zmeny, ktoré nenarušia podstatu demokracie. Charakterizovať presne princípy demokracie by mali, ak sa nemýlim profesiálne zdatní, objektívni politolólogovia, sociológovia a pripadne filozofovia. My ostatní laici chápeme len to viditelne pragmatické – že existuje len demokracia s kapitalistickou tvárou. V škandinávskych krajinách jemne plastifikovaná sociálne pozmenenými rysmi pôvodnej tváre. Z podstaty referovaného systému nie je možná obroda, napríklad podobná obrode socializmu s ludskou tvárou. Demokracia s ludskou tvárou je ilúzou protirečenia.
Demokracia s kapitalistickou tvárou nie je jej hanlivá, definitívne odsudzujúca charakteristika, ale len identifikatívny popis jej niektorých typických vlastností a ich dopadov.
Velmi laicky a zjednodušene je možné popísať niektoré všeobecne známe definujúce princípy jedine reálne fungujúcej demokracie s kapitalistickou tvárou takto:
1 Naviac sa uplatnia a teda i ekonomicky si pomôžu, až zbohatnú tí, ktorí sú najviac snaživí alebo kreatívni, majúci dar schopnosti prispôsobovať sa a tí ktorí vedia šikovne, i obídením zákonov, beztrestne kradnúť. Takto to bolo, je a bude, bez ohladu na to aké zmeny sa v tomto druhu demokracie presadia. Tí úspešní sa znova v zmysle tohoto princípu budú neustále a nezadržatelne organizovať v rozličné korporácie a v oligarchiu. Oligarchia ostáva na večné časy a nijak inak posvätená koexistenciou s rôznymi politickými štrukúrami. Tákéto fungovanie existuje vo všetkých demokraciách na svete. Nie ako vyliečitelná choroba, ale ako poznaná nutnosť ktorá je vždy jasne rozpoznatelná ako nezdielna súčasť tohoto jediného, zatial poznaného druhu demokracie.
2 Tí, ktorí sa z akýchkolvek dôvodov nedokážu kreatívne uplatniť, alebo aspoň vhodne zamestnať, upadajú do životného podpriemeru, alebo budú v rozličnej miere odkázaní na vlasnú úbohosť, prípadne ak majú to šťastie, alebo peniaze, tak na platenú asistenciu, inak na charitu.
3 Ako pozitívna sa deklaruje črta systému – rýchle napredovanie výroby, techniky, blahobytu atp. Málo si však uvedujeme dopady tejto črty ako dôsledku prvého princípu – honby za úspechom:
strata duševnej pohody, zdevastované ludské vlastnosti, medziludské vsťahy, zhonom, stresom a psychosomatickými chorobami podlomené zdravie jednotlivcov.
Požadovať odvolávanie, zmeny vo vláde, predčasné volby, a z-volovanie takých alebo onakých?
Naplňovanie týchto požiadadok, a to už rezignovane pochopili mnohí, odstrániť definičné princípy tohoto systému a ich následky nedokáže a ani dokázať nemôže.
Ak nie je možná radikálna zmena základných princípov jedine reálne existujúcej demokracie s kapitalistickou tvárou, bez toho aby sa nestratil význam jej slova s prívlastkom, tak potom ako dosiahnuť zmenu terajšieho systému na systém bez jeho negativnych stránok zo zachovaním pozitív. Sú to otázky na zmeny, ani nie tak vonkajších podmienok, ako vnútorných postojov? Je to vôbec možné? Nie je to utópiou? Vie o tom niekto niečo?
Vyzerá to tak, že zmeny o ktorých sa hovorí v napríklad v blogu „Až teraz sa ukáže, či to 65 000 ľudí myslelo vážne!“, nie sú síce odpoveďami na nastolené otázky, ale sú, tak sa zdá, vhodné a prospešné aspoň na počiatočnú sanáciu systému. Súbežne s nimi by bolo treba produktívne sa orientovať i na zmeny v nás. Tie by mali byť tiež témami o ktorých by diskutovali a riešili ich výstupy, predovšetkým odborní reprezentanti príslušných inštitúcií a oborov.